-novodobý smer, ktorý vznikol na prelome 20. a 21. storočia
-vzniká ako reakcia na gnozeologické a ontologické problémy z Náuky O Somarinách (NOS-ky)
-vychádza z Descárta ale aj z Platóna a Dokiho
-má dva základné smery: 1.Fekalizmus (vychádzajúci z krajného racionalizmu)
2.Dualizmus (taktiež "ontologický exkrementizmus" vychádzajúci z Platóna)
(Platóna môžeme považovať za otca srania)
-patrí k nemu aj Epitureizmus

1. Vladimír Bacon-Tea

Východiská:
-René Descártes:"Myslím, teda som."
-> z tohto výroku vychádza aj V.Bacon-Tea a tvrdí že: "Som, teda seriem."
-keďže platí princíp reciprocity, platí aj obrátený výrok, ktorým V.Bacon-Tea podáva ontologické odvôvodnenie dôležitosti srania - "Seriem, teda som."
-podporuje ho aj výrokom M. B. Dokiho, znalca problematiky, ktorý už pred ním vo svojom súhrnnom celoživotnom diele zaoberal sa významom srania vzhľadom na ekonomický vývin v štáte. Na výroku "Bez práce nie sú koláče - budeš pracovať, budeš mať koláče a od koláčov budeš srať", ktorým chcel zdôrazniť potrebu znižovania nezamestnanosti vzhľadom na kvalitné sranie, možno zároveň pozorovať spoločensko-sociálne zameranie jeho diela.
-Dokiho dielo však nenašlo patričnú odozvu, keďže v jeho závere odmietol "objektovo-subjektový" vzťah medzi jedincom a spoločnosťou výrokom "Nevieš sa vysrať? Ja sa ti v riti hrabať nebudem!"
-V.Bacon-Tea si teda vybral len časť jeho filozofie a ďalej ju stavia na vyvrátení (spochybnení) Descártovho matematicizmu tým , že vyvracia jeho prirovnanie ľudí k strojom: "Keď pozriem z okna nevidím ľudí,ale len klobúky a kabáty." Bacon-Tea tvrdi: "Človek (a aj iné živočíchy), keďže vie srať, nie je stroj, lebo tie neserú." Súhlasí však s Descártovou všeprítomnou "vecou rozprestretou" (res infinita), za ktorú považuje smrad.
-za základný filozofický vzťah považuje (na rozdiel od M. B. Dokiho) subjektovo-objektový vzťah medzi subjektom- "on" = serúci a objektom- "oným" = hovnom.
-medzi subjektom a objektom srania vidí stav nadradenosti a zároveň tvrdí, že subjekt do objektu po vysraní viac nezasahuje (tu jasne vidno vplyv afekalizmu ;"a"=nie)
-otvorenou však ponechal otázku, či môže srať len subjektívne,alebo aj objektívne žijúci tvor

2.Dualizmus

-tvorí ontologickú časť exkrementizmu
-vychádza z Platóna
-za cieľ si dáva vyriešiť základný ontologiký problém ľudstva: čo bolo skôr -človek, či hovno?
->odpovedá naň: "Na začiatku nebolo nič, čiže hovno."
-filozofi však ním majú na mysli akýsi prvotný všeobecný pojem (ideu), prvotnú hmotu, ktorú nazývajú "protohovno" (prvotné hovno)
-tu jasne vidno náväznosť na krajný racionalizmus Platóna, ktorý tvrdí: "Všeobecné pojmy (idey) reálne existujú ešte pred samotnými vecami."
-Platónova filozofia tiež tvrdí, že všeobecné pojmy majú 2 podstaty, keď vraví že všeobecné pojmy sú na nič a na hovno.
-s tým sa stotožňujú aj dualisti a jeho filozofiu len aktualizujú pre požiadavky terajšej doby

3.Epitureizmus

-filozofický smer poklasického obdobia gréckej filozofie (4. - 6. st. n.l.)
-zaraďujeme ho medzi praktickú filozofiu
-nematurantom stačí vedieť, že vyzýva človeka, aby hľadal blaženosť a slasť, čiže aby sral.

Odporúčaná literatúra:

Július Degenerovaný - Štyri ročné obdobia

Dokiho reflexivno-kritické prozaické pásmo

Jozef Borovský - Rozprava o hovne a jeho podstate